“Už prešlo takmer 250 rokov od prvého popisu induratio penis plastica (IPP) a stále sú špekulácie o etiológii. Stále nie je prípadné liečenie tejto choroby v dohľade. Až do vyvinutia klasifikácie symptómov, bol odhad úspechu liečenia väčšinou subjektívny.”

Toto bola pravda až do roku 2003. Dnes ešte nemáme vedecké vysvetlenie pre špirálové mozole pri tunica albuginea. U niektorých jednotlivcov sa objavuje nekontólovaná tvorba škvń s deviáciou penisu, ktorá môže spôsobiť, že erekcia alebo prenikanie je bolestivé alebo celkom nemožné.

Pokusy pri konzervatívnej terapii, či už liekmi, mäkkým röntgenom, elektromechanickými rázmi alebo penetráciou iontoforetických prostriedkov (podávanie liekov prostredníctvom elektrického poľa) mali – ak tam vôbec nejaké boli – len symptomatický a pominuteľný účinok.

Posledným útočiskom bolo tieto škvrny chirurgicky korigovať vyrezaním, následné defekty ukryť pomocou aloplastického alebo alogenického materiálu, alebo tkaniva vlastného tela. Dá sa predpokladať, že toto zostane jediná možná liečba pre niektoré prípady v najbližšej budúcnosti. V mnohých prípadoch vyrezanie závisí na veľkosti odstraňovaných škvŕn, čo nanešťastie spôsobuje obmedzenie alebo úplnú stratu erekcie, čo sa často dá kompenzovať len implantáciou protézy penisu.

Nedávno nám odborníci povedali dojímavý príbeh pacienta s IPP, ktorý odmietol podstúpiť operáciu. Uhol laterálnej deviácie jeho penisu bol extrémny približne 90°. Zakrivenie zapríčinilo, že pohlavný styk bol nemožný.

Odborník sa rozhodol skúsiť liečenie pomocou Phallosanu. Už o tri mesiace po začiatku liečenia, ktoré zahŕňalo napínanie (ťahom) penisu opačným smerom, bol viditeľný značný pokles deviácie (uhol deviácie 60°). Po 6 mesiacoch sa deviácia zredukovala na 30°, a tak pacient bol znovu schopný zúčastniť sa na bezbolestnom pohlavnom styku. Prípad bol zdokumentovaný fotografiami, liečenie ešte beží. Ošetrujúci odborník chce publikovať prípadovú štúdiu terapie v odbornom lekárskom časopise.

Dobre vieme, že tieto škvrny sa nedajú odstrániť používaním Phallosanu. Hore uvedený pacient bol však dôkazom, že ak je penis sústavne namáhaný v smere opačnom ako je zakrivenie, toto sa môže značne redukovať za niekoľko mesiacov alebo sa môže proces prinajmenšom zabrzdiť. Prirodzene, ešte nemáme k dispozícii dlhodobé výsledky. Nie sme schopní potvrdiť či a z ktorého bodu v čase sa môže predpokladať trvalá úľava.

Je možné, že s týmto chronickým syndrómom bude potrebná liečba v krátkych intervaloch – takpovediac terapia údržby. Napriek tomu, úspech tejto liečby nás povzbudzuje k tomu aby sme v individuálnych prípadoch odporučili liečbu Phallosanom, hlavne predtým ako sa pacient rozhoduje o chirurgických opatreniach. Je to teda obozretný výber, pretože nebráni ďalším možnostiam liečenia.

Pozrite tiež:
Klinický dôkaz zväčšenia penisu prostredníctvom úspešnej liečby ohnutého penisu (IPP)